Prečo máme po jedle chuť na sladké? A čo s tým?

Stáva sa vám, že po dojedení obeda, či večere cítite nespokojnosť, ktorá sa stratí až po tom, ako si doprajete sladkú bodku? Nie je to hlad, no je to taký ten pocit, že vám ešte niečo chýba, že by ste si dali už len niečo malé, ideálne nejaký koláčik, čokoládku... Jednoducho niečo sladké...

Občas zakončiť hlavné jedlo koláčikom (pokojne aj poriadne sladkým) je v poriadku. Veď aj na slávnostných hostinách sa ako posledný chod podáva dezert. Ak sa to však stane pravidelným, či dokonca každodenným zvykom, máme problém. Takéhoto zvyku sa zbavuje ťažko (no ide to) a nadmerná konzumácia sladkostí sa skôr či neskôr prejaví na línii a /alebo zdraví.

Odkiaľ sa berie chuť na sladké?

Jedným z dôvodov môže byť málo výživné a neúplné jedlo. Možno je vaša strava nevyvážená, alebo obsahuje priveľa rýchlych sacharidov, ktoré spôsobujú prudké výkyvy hladiny cukru v krvi. Zvýšená hladina krvného cukru naštartuje tvorbu inzulínu, ktorý ju vyrovná. Ak sa tento proces opakuje často, hladina cukru v krvi a hladina inzulínu neustále kolíše. Chuť na sladké je dôsledkom opätovného a rýchleho poklesu hladiny cukru v krvi. Základným predpokladom skrotenia maškrtného jazýčka je preto vyvážený a zdravý jedálniček s dostatočným príjmom vlákniny (približne 50 g denne), komplexných sacharidov, dobre vstrebateľných bielkovín a zdravých tukov. Potraviny s vyšším obsahom vlákniny lepšie zasýtia bez toho, aby výrazne zdvihli hladinu krvného cukru a vláknina potlačí chuť do ďalšieho jedla. Komplexné sacharidy (zelenina, strukoviny, obilniny v podobe celých zŕn, ryža) nespôsobujú také výrazné a časté výkyvy hladiny cukru v krvi a práve kombinácia bielkovín a zdravých tukov zasýti na dlhšiu dobu ako sladké a mastné jedlá.

Po sladkostiach siahame aj vo chvíľach, kedy sme vyhladnutí a nič iné nemáme po ruke. Preto sa treba snažiť vyhýbať tomu, aby ste sa dostali do stavu, kedy už svoj hlad a chute nedokážete ovládať. Pokiaľ zrovna neexperimentujete s prerušovaným hladovaním (ktoré vyžaduje prípravu a psychické nastavenie), snažte sa výhýbať celodennému hladovaniu, jedlo si doprajte v pravidelných intervaloch a majte po ruke výživný snack na kritické situácie (napr. sušené ovocie, oriešky, raw tyčinka).

Vivov poradca Pchovjpg

Chuť na sladké mávame aj vtedy, ak svoju porciu do seba rýchlo nahádžeme bez toho, aby sme si ju vychutnali. Rýchlym a neuvedomelým jedením sa pripravujeme o pôžitok z jedla, a ten potom hľadáme v sladkostiach. Kto zje obed za pár minút, cíti sa po jeho dojedení menej zasýtený a spokojný, akoby tú istú porciu jedol pol hodinu. Prečo je to tak? Od momentu, kedy začneme jesť trvá asi 15 – 20 minút, kým mozog dostane signál o zasýtení. A to je presne ten čas, kedy stíhame sladkú bodku. Preto treba jesť pomalšie a uvedomelo. Každé jedno sústo si vychutnať, vnímať čo si dávame do úst, ako to chutí, vonia, akú to má farbu a konzistenciu. Nerozptyľovať sa pri jedení počítačom, telefónom, prácou. Nejesť „za pochodu“, alebo pri šoférovaní.

Dať si po každom jedle niečo sladké môže byť aj zvykom z minulosti, či z detstva, z ktorého často pochádza aj emocionálne spojenie so sladkosťami. Niekoho v škôlke alebo doma za „poslušnosť“ odmeňovali cukríkmi. Niekomu zas makové koláče pripomínajú milovanú babičku a smotanová torta obľúbené oslavy. Emočné jedenie sa však spája nielen s príjemnými, no často aj s nepríjemnými pocitmi a situáciami. Mnohí ľudia hľadajú v sladkom útechu, keď sú smutní, zažívajú stres, alebo sa nudia. V takomto prípade je podstatné sa naučiť rozlišovať medzi skutočným fyzickým hladom a psychickou potrebou jesť, resp. maškrtiť. Dobré je tiež prísť na to, čo je spúšťačom pocitov, ktoré vedú k maškrteniu. Možno si zvyknete sladkosťami „obaľovať nervy“. Potom vedzte, že stres a negatívne emócie zo seba určite dostanete aj pri cvičení, či prechádzke v lese. Odmena môže mať tiež inú formu ako tortovú. Napríklad masáž, nové topánky, domáci wellness s knižkou v ruke, alebo čokoľvek iné, čo vás poteší.

V neposlednom rade treba spomenúť niečo, čo na prvý pohľad s jedlom celkovo a so sladkým už vôbec, nemá nič spoločné. Je to spánok. To, či sme vyspatí, alebo nie, ovplyvňuje naše chute viac ako si uvedujeme. Ak sa telo dlhodobo nachádza v stave spánkového nedostatku, zhoršuje sa jeho schopnosť produkovať a regulovať kľúčové hormóny. Kto nemá dostatok spánku, je hladnejší a túži po sladkom viac. Navyše nám slabne pevná vôľa, nemáme energiu odolávať nastrahám a robiť výživné rozhodnutia. Preto si doprajte dostatok kvalitného spánku.

TIP na záver: Ako rýchla pomoc môže poslúžiť kocka horkej čokolády, či šálka kvalitnej kávy. Prípadne zámena sladkej chute za inú výraznú chuť. Výrazne korenisté, či kyslé jedlo tiež môže pomôcť zmierniť chuť na sladké.

POTREBUJETE PORADIŤ V OBLASTI VÝŽIVY, ALEBO ZMENIŤ STRAVOVACIE NÁVYKY A NEVIETE, KDE ZAČAŤ? POZRITE SI PONUKU NAŠICH PROGRAMOV:


Vivov poradca Pchovpng